EXKLUZÍVNE! Veľký pozemok na dve haly 8.166 m2, Dolný Hričov pri Žiline, Cena: 50 €/ m2

Detail ponuky

Ponuka číslo: ZA014838

Popis

EXKLUZÍVNE Vám ponúkame na predaj veľký stavebný pozemok o rozlohe 8.166 m2 v území obce Dolný Hričov disponujúcej letiskom a od mesta Žilina vzdialenej do 10 minút jazdy.
K pozemku je vydané aktuálne právoplatné stavebné povolenie na výstavbu 2 hál.
Ponúkaný pozemok sa nachádza v nezastavanej časti obce, výhodou je blízkosť cestného uzla pre smery Žilina - Bratislava.

ROZMERY: podlhovastý pozemok blízky tvaru obdĺžnika tvorí celkovú rozlohu 8.166 m2.

VLASTNOSTI: svahovitý pozemok z troch strán susedí s pozemkami typu trvalého trávnatého porastu, jedna strana tvorí hranicu s inou prevádzkou podnikania. Orientovaný je prevažne na juh a sever.

TECHNICKÉ ÚDAJE: pozemok disponuje prístupom k technicky zabezpečeným cestným komunikáciám. Elektrina v podobe trafostanice je v blízkosti, možnosť studne, žumpy alebo ČOV. K pozemku je vydané aktuálne právoplatné stavebné povolenie na výstavbu 2 hál.

LOKALITA
Pozemok sa nachádza v blízkosti cestného uzla, ktorý umožňuje využiť hneď niekoľko možností dopravy na smery Žilina- Bratislava a ďalej.
Neďaleko sú v činnosti čerpacie stanice, penzióny, prevádzka siete s rýchlym občerstvením a iné. K dispozícii sú zastávky spojov autobusovej aj vlakovej dopravy.
Diaľničné privádzače diaľníc D1 a D3 sú dostupné do 3 minút, mesto Žilina je vzdialené 12 km, mesto Bytča 7 km.

Cena: 50 €/ m2, teda 408.300,- € za celý pozemok.

Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA014838.
Call centrum tel: 0910 86 11 86.



Cena
Typ nehnuteľnosti Pozemky
Inzertná kategória Predaj
Stav nehnuteľnosti Neuvedené
Podlahová plocha 8166 m2
Kraj Žilinský kraj
Okres Žilina
Obec Dolný Hričov


Dolný Hričov

Obec leží v Bytčianskej kotline na terasových náplavoch Váhu. Obec sa spomína v r. 1208. Patrila panstvu Hričov, neskôr panstvu Bytča. Od Horného Hričova sa odčlenil už v r. 1282, keď sa spomína ako villa inferior Herichou. V obci bol panský majer, v minulosti pestovali chmeľ. Do konca 16. stor. bolo v obci panské mýto. V r. 1598 mal Dolný Hričov 30 domov, v r. 1828 70 domov a 637 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., prácou v lesoch a drotárstvom. Požiar v r. 1921 zničil polovicu obce, viackrát ju postihla povodeň. Väčšina obyvateľov pracuje v podnikoch v Žiline, v Bytči a v Považskej Bystrici. Pre výhodnú polohu je v obci vybudované regionálne letisko, čo pomáha rozvoju medzinárodných stykov i vnútroštátneho obchodu. Obec má čiastočne vybudovaný verejný vodovod, kanalizáciu i rozvodnú sieť plynu. Bol tu kaštieľ, dvojpodlažná budova z konca 17. stor. Kaštieľ bol v neskoršom období prestavaný a po rôznych úpravách budova stojí dodnes. Medzi pamätihodnosti patrí kostol sv. Michala archanjela, pôvodne gotický, postavený v polovici 14. stor. s neskoršími úpravami. Nástenné maľby v hlavnom priestore od V Hložníka a J. Hanulu. Zvon od V. Fischera z Trnavy z r. 1861. Narodil sa tu P. Víťazoslav Rovnianek, organizátor Slovákov v Amerike a novinár.


Dolný Hričov

Obec leží v Bytčianskej kotline na terasových náplavoch Váhu. Obec sa spomína v r. 1208. Patrila panstvu Hričov, neskôr panstvu Bytča. Od Horného Hričova sa odčlenil už v r. 1282, keď sa spomína ako villa inferior Herichou. V obci bol panský majer, v minulosti pestovali chmeľ. Do konca 16. stor. bolo v obci panské mýto. V r. 1598 mal Dolný Hričov 30 domov, v r. 1828 70 domov a 637 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohosp., prácou v lesoch a drotárstvom. Požiar v r. 1921 zničil polovicu obce, viackrát ju postihla povodeň. Väčšina obyvateľov pracuje v podnikoch v Žiline, v Bytči a v Považskej Bystrici. Pre výhodnú polohu je v obci vybudované regionálne letisko, čo pomáha rozvoju medzinárodných stykov i vnútroštátneho obchodu. Obec má čiastočne vybudovaný verejný vodovod, kanalizáciu i rozvodnú sieť plynu. Bol tu kaštieľ, dvojpodlažná budova z konca 17. stor. Kaštieľ bol v neskoršom období prestavaný a po rôznych úpravách budova stojí dodnes. Medzi pamätihodnosti patrí kostol sv. Michala archanjela, pôvodne gotický, postavený v polovici 14. stor. s neskoršími úpravami. Nástenné maľby v hlavnom priestore od V Hložníka a J. Hanulu. Zvon od V. Fischera z Trnavy z r. 1861. Narodil sa tu P. Víťazoslav Rovnianek, organizátor Slovákov v Amerike a novinár.


Okres Žilina

Má rozlohu 815,08 km², žije tu 155 989 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 191 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014).

Územie susedí na severe s okresmi Čadca a Kysucké Nové Mesto, na západe s okresmi Bytča, Považská Bystrica a Ilava, na juhu s okresom Prievidza a na východe s okresmi Martin a Dolný Kubín.

Prvé písomné zmienky o väčšine obcí okolia Žiliny sú z 13. a 14. storočia. Neskôr, počas valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, boli osídlené obce pri horných tokoch riek a na úpätiach hôr Malej Fatry (Lysica, Dolná, Horná Tižina, Terchová).

Obyvateľstvo starého kultúrneho územia úrodnejšej časti okolia Žiliny sa zaoberalo poľnohospodárstvom, roľníci horských kopaničiarskych obcí boli viac zameraní na chov hospodárskych zvierat. Obrábali aj vysoko položené polia a využívali horské pasienky v odľahlom chotári, kde mali vybudované letné príbytky a maštale, tzv. bačoviská (cholvarky). Väčší význam mal salašnícky chov oviec s produkciou mliečnych výrobkov, mäsa, vlny a kožušiny. Úžitok prinášalo napokon aj výdatné hnojenie košarovanej pôdy. Salašnícky forma chovu oviec sa do súčasnosti zachovala vo viacerých obciach severozápadného Slovenska, v Terchovej a Belej pri Varíne nadobudla charakter družstevnej veľkovýroby.


Žilinský kraj

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov v Slovenskej republike (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

  • severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
  • južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.


Stručná história Slovenska

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.