Už vyše desať rokov sa na Slovensku stretávame s pojmami energetická hospodárnosť a energetický certifikát.
Skutočne ide len o ďalšiu byrokraciu v našom systéme?
Pre všetkých, ktorí si radi zanadávajú na vlastnú krajinu, toto nebude o dôvod viac. Opatrenia na zníženie spotreby energie spolu so zvýšeným využívaním energie z obnoviteľných zdrojov prijala Európska únia, čím nerobila nič iné, len plnila dohody Kjótskeho protokolu. Ten doteraz podpísalo 141 krajín sveta, teda na situáciu nie je možné aplikovať populárny výrok „toto sa môže diať len na Slovensku“. Že našincom zákon o energetickej hospodárnosti budov (zákon č. 555/2005 Z.z.) prináša viac starostí ako úžitku, kým v niektorých krajinách majitelia budov s lepšou energetickou triedou odoberajú energie za nižšie ceny a tí s horšou zase majú možnosť požiadať o príspevok na jej zlepšenie, to už tu na vyššie spomínanú formulku určitý priestor predsa len ponúka. Samozrejme, že susedova tráva je vždy zelenšia...
Tak či onak, za posledné roky nám v našich mestách vyrástlo množstvo nízkoenergetických rodinných či obytných domov. Mnohé si tento prívlastok vyslúžili po svojom zateplení. Všetky tieto budovy boli zo škály od A po G zaradené práve do energetickej triedy B, pretože presne takto to od nás vyžadoval zákon. Na dôkaz o splnenej občianskej povinnosti sme si nechali vypracovať energetický certifikát, teda osvedčenie o vykonanej energetickej certifikácii. Tento dokument hodnotí energetickú náročnosť budovy a skutočne spotrebovanej alebo odhadovanej energie spojenej s jej užívaním - teda energie na vykurovanie, vetranie, ohrev teplej vody, chladenie a osvetlenie - a vyzerá nasledovne:
Od 1. januára 2016 však nastali významné zmeny. Nový objekt musí mať globálny ukazovateľ o 50% nižší ako do konca minulého roku, inak nevyhovie požiadavkám. Táto povinnosť sa vzťahuje na každú novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu. To už tu hovoríme o ultranízkoenergetických budovách s energetickou triedou A, resp. A1. Tie si vyžadujú dôslednejšie projekčné návrhy, používanie materiálov s vyššími tepelnými odpormi a dôkladné zvažovanie zdrojov tepla a chladu. Bez platného certifikátu, ktorým splnenie tejto povinnosti zdokladujete, Vám žiadny úradník – viac či menej úplatný - nevystaví kolaudačné rozhodnutie. Keby aj, riskujete pokutu vo výške od 500 do 3 000 eur od štátnej energetickej inšpekcie, ktorá je plne oprávnená Vám ju uložiť, a to aj opakovane.
Ak ste si mysleli, že ultranízkoenergetické budovy už nič neprekoná a áčko je zárukou ich maximálnej možnej hospodárnosti, zrejme ste ešte nepočuli o pasívnych, nulových či plusových domoch. Takisto sa čo nevidieť, konkrétne po 1. januári 2021, staneme všetci svedkami hromadnej výstavby budov s takmer nulovou spotrebou energie. Budeme ich zaraďovať do kategórie výstižne označovanej A0, a to povinne všetky nové, ale aj existujúce budovy pri ich predaji alebo prenájme či po uskutočnení ich významnej obnovy. Ak sa zarážate nad tým, prečo uprednostňujem výraz významná obnova pred jej zrozumiteľnejším synonymom rekonštrukcia, tak to z prostého dôvodu predísť nedorozumeniu. Významná obnova budovy je totiž oficiálny termín pre stavebné úpravy existujúcej budovy, ktorými sa vykonáva zásah do jej obalovej konštrukcie v rozsahu viac ako 25 % jej plochy, najmä zateplením obvodového a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní (podľa §2 ods. 7 zákona 1).
Energetické triedy A0 a A1 sa dajú dosiahnuť len veľmi kvalitnou tepelnou izoláciou a využívaním obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej bezprostrednej blízkosti. Paradoxne, takéto budovy nemusia automaticky znamenať extrémne vyššie investície. Tie sa však, samozrejme, navýšia minimálne o administratívne náklady na aplikácie smernice a náklady na energetických špecialistov, ktorí dáta o energetickej náročnosti budov spracovávajú. Nuž, kto povedal, že život staviteľa je jednoduchý... Verím však, že sa po dostatočnom zamyslení zhodneme na tom, že stále prísnejšie požiadavky kladené na budovy sú v konečnom dôsledku reálne a správne.
