EXKLUZÍVNE! Podmanivý 4-izbový rodinný dom, veľká terasa, krásne okolie, predaj, Bitarová pri Žiline, Cena: 223.900 € s DPH

Offer better price

223 900 €
This estate has the nearest term of inspection: 21.09.2024 09:30
Pozývame Vás na obhliadku nehnuteľnosti, kde náš maklér predvedie konkrétnu nehnuteľnosť. Ak Vám tento termín nevyhovuje dohodnite si vlastný termín cez náš formulár.

Detail of the offer

Offer number: ZA014989

Description

EXKLUZÍVNE Vám ponúkame na predaj podmanivo navrhnutý 4-izbový rodinný dom s úžitkovou plochou 126 m2 a prislúchajúcou terasou o výmere až 14,40 m2. Jednopodlažná nehnuteľnosť osadená na rovinatom pozemku o rozlohe 506 m2 sa kupujúcemu odovzdáva v štádiu prevedenia stavby „holodom“.
Pútavo architektonicky riešený murovaný jednopodlažný objekt s neobytnou povalou je súčasťou nového stavebného projektu šiestich samostatne stojacich rodinných domov. Ich adresa je v obci Bitarová, pýšiacej sa nádhernou okolitou prírodou i blízkou vzdialenosťou od krajského mesta Žilina, ktoré je dostupné do 10 minút jazdy autom.

DISPOZÍCIA
Pri návrhu domu s klasickou sedlovou strechou architekti dbali na vkusné prepojenie interiéru a exteriéru bývania. Denná zóna je orientovaná južným smerom, čím je kladený dôraz na presvetlenie priestoru.
Pozostáva z nasledovných miestností:
- obývacia izba /25,13 m2/ s prístupom na terasu a prepojená s kuchyňou;
- kuchyňou s jedálňou / 13,33 m2/ prepojená s obývacou izbou;
- spálňa / 12,41 m2/;
- detská izba I /14,80 m2/ alebo hosťovská izba či pracovňa;
- detská izba II /12,47 m2/ alebo hosťovská izba či pracovňa;
- kúpeľňa I /8,18 m2/ so vstupom z chodby;
- kúpeľňa II /2,94 m2/ prístupná zo spálne;
- šatník /3,95 m2/ ako samostatná miestnosť so vstupom zo spálne;
- samostatná toaleta /4,89 m2/ spojená s technickou miestnosťou;
- komunikačná chodba /7,81 m2/;
- predsieň /5,67 m2/ s výlezom do pokrovia.
Priestranná terasa /14,46 m2/ je prístupná z obývačky aj spálne.

TECHNICKÉ INFORMÁCIE
Stavebný popis definujúci premenné započítané v cene nehnuteľnosti predávanej v HOLODOM.

SKLADBA ZÁKLADOV
OBVODOVÉ PÁSY: 
- hĺbka: 1100 mm;
- monolit prierez 600 mm x 600 mm, prostý  betón tr. C20/ 25;
- 2 rady debniacich tvárnic šírky 300 mm, výška 500 mm;
- železo v základoch Ø 12mm a Ø 8mm;
- slabo vystužený betón tr. C20/ 25.
NAD TERÉNOM:
- výška základových betónových pásov je zvýšená vymurovanými betónovými tvárnicami;
- tvárnice previazané s obvodovými i základovými pásmi pod vnútornými nosnými stenami betonárskou oceľou o priemere Ø 8 mm, po obvode 2 radmi drôtov a zvisle o priemere Ø 12 mm po 2 ks  ocele na bm, oceľ Ø 12 mm je previazaná s výstužou základovej dosky.
ZÁKLADOVÁ DOSKA:   
- hrúbka: 150 mm;
- kari rohož zaliata betónom C 20/ 25, drôt Ø 6 mm, veľkosť oka: 150 x 150 mm ;
- vrátane ležatých kanalizačných rúr 110 × 3,2 mm;
- vrátane uzemnenia bleskozvodu do základových pásov vyvedených 800 mm nad úroveň rastlého terénu, podľa platnej STN;
- v základoch sú realizované vývody na pripojenie inžinierskych sietí (vlastná studňa, vodovod, elektrina, kanalizácia, internet).

VNÚTORNÁ KANALIZÁCIA
TECHNICKÁ MIESTNOSŤ a WC: 
- kanalizačný vývod 110 mm v podlahe;
-kanalizačný vývod pre sušičku, práčku – priemer 50 mm v stene.
KUCHYŇA:
- kanalizačný vývod 110 mm v podlahe;
- kanalizačný vývod pre napojenie kuchynského drezu priemer 50 mm v stene/ umývačky riadu bude napojená cez dvojventil.
KÚPEĽNE:
- kanalizačný vývod 110 mm v podlahe;
- kanalizačný vývod pre umývadlo – priemer 50 mm v stene;  
- sprchový kút – priemer 50 mm v podlahe;
- pre vaňu – priemer 50 mm v podlahe;
- vývod pre wc misu a predstenový inštalačný systém (napr. ALCAPLAST) priemer 110 mm.
SAMOSTATNÉ WC:
- vývod pre wc misu a predstenový inštalačný systém (napr. ALCAPLAST)  priemer  110mm;
- kanalizačný vývod pre umývadlo – priemer 50 mm v stene.     

VNÚTORNÝ VODOVOD
Všetky vnútorné rozvody teplej a studenej vody sú z hlinikoplastového potrubia s návlekovou izoláciou a sú vedené k jednotlivým zriaďovacím predmetom v podlahe alebo v priečkach. 
TECHNICKÁ MIESTNOSŤ: 
- hlavný prívod vody do domu HDPE 32 × 3;
- vodovodný vývod pre práčku (studená voda).
KUCHYŇA:
- vodovodný vývod pre kuchynský drez (teplá/ studená voda).
KÚPEĽNE:
- vodovodný  vývod pre kúpeľňové umývadlo (teplá/ studená voda);
- vodovodný  vývod pre sprchovací kút  (teplá/ studená voda);
- vodovodný  vývod pre kúpeľňovú vaňu (teplá/ studená voda);
- prívod studenej vody pre WC;
- konštrukcia na závesný systém predstenový inštalačný systém (ALCAPLAST).
SAMOSTATNÉ WC:
- prívod studenej vody pre WC;
- konštrukcia na závesný systém predstenový inštalačný systém (napr. ALCAPLAST).
TERASA: 
- záhradný ventil štandard – 1ks.

PRÍPOJKY
- pripojenie stavby na vodovod, žumpu a elektrinu;
- elektrická prípojka je umiestnená podľa situačného výkresu v galérií, prívodný kábel dotiahnutý do technickej miestnosti;
- žumpa betónová, jednokomorová 12 m3, technické listy, skúška tesnosti súčasťou dodania.

OBVODOVÁ STENA – kontaktný zatepľovací systém
- porobetónová tvárnica hrúbky 250 mm pevnosť P2 resp. P4;
- soklová časť zateplená EPS perimeter hrúbka 150 mm;
- vystuženie nosných konštrukcií bude súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, min. stupeň vystuženia ŽB venca je 4 × 12 mm a strmeň priemeru 8 mm a 200 mm;
- omietka –  silikónová, jemnosť zrna 1,5 mm, hladená, bielej farby;
- fasádne lepidlo: armovacie;
- armovacia mriežka: fasádna;
- tepelnoizolačná doska – polystyrén EPS F70 200 mm biely stabilizovaný;
- porobetónová tvárnica hrúbky 250 mm pevnosť P2 resp. P4;
- soklová časť zateplená EPS perimeter hrúbka 150 mm;
- vnútorná vápennocementová striekaná omietka hr. 1 cm;
- nástrek na steny biely 1x + penetrácia 1x – napríklad FINALIT farba biela; 
- sadrokartón náter – napríklad FINALIT farba biela;
- vystuženie nosných konštrukcií bude súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, min stupeň vystuženia ŽB venca je 4 × 12 mm a strmeň priemeru 8 mm a 200 mm.

VNÚTORNÉ  NENOSNÉ STENY
-
porobetónová tvárnica hrúbky 125 mm;
- v miestach vedenia inštalácií odpadov je navrhnutá porobetónová tvárnica hrúbky 150 mm;
- nástrek na steny biely 1x + penetrácia 1x – napríklad FINALIT farba biela;
- vnútorná vápennocementová striekaná omietka hr. 1 cm;
- porobetónová tvárnica hrúbky 125 mm;
- v miestach vedenia inštalácií porobetónová tvárnica hrúbky 150 mm.

SKLADBA PODLAHY
-
hydroizolačná vrstva asfaltový pás G200S40 (vodorovná izolácia), po obvode V60S35 (zvislá izolácia);
- cementovo – pieskový  poter  hr.  40 - 45 mm ponad rozvod vykurovania, celková hrúbka 65 mm;
- teplovodné podlahové vykurovanie;
- tepelnoizolačná doska: polystyrén EPS 100S hrúbky 150 mm (objemová hmotnosť udávaná výrobcom ISOVER 18 - 23 kg/ m3);
- hydroizolačná vrstva asfaltový pás G200S40 (vodorovná izolácia), po obvode V60S35 (zvislá izolácia).

SKLADBA STREŠNEJ A STROPNEJ KONŠTRUKCIE
-
strešná krytina typ: falcovaný pozinkovaný plech;
- odkvapové zvody a žľaby vrátane príslušenstva s pozinkovaného plechu, vyústenie zvodov do dažďovej kanalizácie ukončenej plošným vsakom v rámci pozemku;
- plný záklop z dosiek hr. 22 mm;
- strešné kontralaty z reziva 40 x 50 mm, namorené bochemitom;
- difúzna strešná fólia, tzv. poistná hydroizolácia, 135 g/ m2;
- nosná drevená konštrukcia – tradičný krov;
- strešná krytina typ falcovaný pozinkovaný plech;
- odkvapové zvody a žľaby vrátane príslušenstva z pozinkovaného plechu, vyústenie zvodov do dažďovej kanalizácie ukončenej plošným vsakom v rámci pozemku;
- plný záklop z dosiek hr. 22 mm;
- strešné kontralaty z reziva 40 x 50 mm, namorené bochemitom;
- difúzna strešná fólia, tzv. poistná hydroizolácia, 135 g/ m2;
- nosná drevená konštrukcia – tradičný krov;
- výplň minerálnou vlnou hrúbky 150 + 200 mm, t. j. celková hrúbka 350 mm, napr. Isover Domo Plus;
- rošt pre zavesený podhľad, zdvojený rošt z CD profilov;
- parozábrana – PE fólia alt. hliníková fólia, upevnená na spodnú hranu väzníka;
- sadrokartónová doska 12,5 mm, tmelenie a brúsenie (krížový nosný rošt z CD profilov);
- trieda kvality povrchu K2 (prebrúsenie spojov);
- nástrek na stropy biely 1x + penetrácia 1x – napríklad FINALIT farba biela.

ÚPRAVY STRECHY – PODAŠIE
-
omietka –  silikónová 1,5 mm hladená, v rozsahu bezpríplatkových farieb – biela;
- fasádne lepidlo armovacie;
- armovacia mriežka – fasádna 145 g/ m2;
- tepelnoizolačná doska – polystyrén EPS FS 70 samozhášavý, stabilizovaný,  hrúbky 20 - 30 mm;
- drevené laty o hrúbke 20 mm.

OKNÁ, PARAPETY A VCHODOVÉ DVERE
-
hliníkové vchodové dvere (krídlo) so základnou sklenenou výplňou, interiérová kľučka a exteriérové madlo, bezpečnostné viacbodové zamykanie;
- plastové okná profilu Salamander STREAMLINE s 2 tesneniami, izolačné trojsklo, hrúbka profilu 73 mm, funkcie otváravé a sklopné, hliníkový HST profil na terasu;
- vonkajšie parapetné dosky pozinkovaný plech s bočným plastovým krytom a s povrchovou úpravou vo farbe okien;
- v miestach francúzskych okien a vstupných dverí bez parapetov;
- vnútorné parapety profilované plastové v bielej farbe;
- dodávka a montáž okien podľa výpisu okien;
- farba okien v interiéri aj exteriéri šedá.

ELEKTROINŠTALÁCIA
Všetky hrubé rozvody od domového rozvádzača, vrátane krabičiek pre zásuvky a vypínače. Domový rozvádzač je realizovaný s ističmi, prúdovým chráničom a prepäťovu ochranou.
- montáž zásuviek/ vypínačov, podľa počtu v tabuľke;
- bleskozvod s uzemnením v základoch a revíziou v rozsahu práce na kľúč;
- zásuvky a vypínače SCHNEIDER ASFORA;
- celkové dodávané množstvo zásuviek, vypínačov a vývodov na osvetlenie je stanovené.

KÚRENIE
- vykurovanie je v dome plánované elektrické, prostredníctvom tepelného čerpadla DAIKIN Altherma, vnútorná jednotka 9 kW, vonkajšia 6 kW;
- ohrev úžitkovej vody bude zabezpečovať tepelné čerpadlo so vstavaným zásobníkom o objeme 180 L;
- v kúpeľniach je umiestnená predpríprava na rebríkový radiátor;
- prepoj kúrenia medzi podlahovými rozvodmi a tepelným čerpadlom bude realizovaný z plasthliníkového potrubia;
- rozvody kúrenia teplovodné podlahové plastohliník PEX-AL-PEX;
- rozdeľovač nadomietkový – max. 11 okruhov.

EXTERIÉR
Staviteľ v rámci výstavby 6 domov zabezpečí vybudovanie oporných múrov, dažďovú kanalizáciu, osvetlenie, základné dorovnanie terénu, prípravy na internet a pod.

LOKALITA
V obci Bitarová, vzdialenej necelých 8 km od centra krajského mesta Žilina, sú pre jej obyvateľov k dispozícii predajne potravín a iného sortimentu, základná škola, materské školy, kostol, pošta, gastro prevádzky, verejná knižnica, športový areál, autoumyváreň  a iné zariadenia občianskej vybavenosti.
Samotný dom s pozemkom je zasadený do malebnej krajiny, ktorá obyvateľom popri krásnych výhľadoch ponúka i veľkorysé možnosti na prechádzky, turistiku, cyklistiku a iné aktivity rôznej náročnosti.
Centrum mesta Žilina je vzdialené do 10 minút jazdy, privádzače na rýchlostné cestné komunikácie pre smery Bratislava, Košice, Čadca sú dostupné do 7 minút. Do obce tiež jazdia pravidelné spoje autobusovej dopravy.     

Stav nehnuteľnosti RD4: dokončená hrubá stavba, stavebné práce na pokračujú.

Cena RD4: 223.900,- € s DPH.

Nájdete na stránke realityMGM.sk pod ID ZA014989.
Call centrum tel: 0910 86 11 86.



Price
Type of property Houses
Advert Category Sale
Property status Brand new construction
Floor area 126 m2
Area size of lands 506 m2
County Žilinský kraj
District Žilina
Town Žilina


Town Žilina

Žilina (Slovak pronunciation: [ˈʒilina]; German: Sillein, [ziˈlaɪ̯n] or [ˈzɪlaɪ̯n]; Hungarian: Zsolna; Polish: Żylina, names in other languages) is a city in north-western Slovakia, around 200 kilometres (120 mi) from the capital Bratislava, close to both the Czech and Polish borders. It is the fourth largest city of Slovakia with a population of approximately 85,000, an important industrial center, the largest city on the Váh river, and the seat of a kraj (Žilina Region) and of an okres (Žilina District). It belongs to Upper Váh region of tourism.

History of Žilina

The area around today's Žilina was inhabited in the late Stone Age (about 20,000 BC). In the 5th century Slavs started to move into the area. However, the first written reference to Žilina was in 1208 as terra de Selinan. From the second half of the 10th century until 1918, it was part of the Kingdom of Hungary.

In the middle of the 13th century terra Sylna was the property of the Cseszneky de Milvány family.[1] The city started to develop around year 1300, and according to records in 1312 it was already a town. In 1321, King Charles I made Žilina a free royal town. On 7 May 1381 King Louis I issued Privilegium pro Slavis which made the Slav inhabitants equal to the Germans by allocating half of the seats at the city council to Slavs.[2] The town was burned in 1431 by the Hussites.

During the 17th century, Žilina gained position as a center of manufacturing, trade and education and during the baroque age many monasteries and churches were built as well as the Budatín Castle. In the Revolutions of 1848, Slovak volunteers, part of the Imperial Army, won a battle near the city against Hungarian honveds and gardists.[citation needed]

The city boomed in the second half of the 19th century as new railway tracks were built: the Kassa Oderberg Railway was finished in 1872 and the railway to Bratislava (Pozsony in Hungarian) in 1883, and new factories started to spring up, such as the drapery factory Slovena (1891) and the Považie chemical works (1892).

It was one of the first municipalities to sign the Martin Declaration (30 October 1918), and until March 1919 it was the seat of the Slovak government. On 6 October 1938, shortly after the Munich Agreement, the autonomy of Slovakia within Czechoslovakia was declared in Žilina.

During World War II, Žilina was captured on 30 April 1945 by Czechoslovak and Soviet troops of the 4th Ukrainian Front, after which it again became part of Czechoslovakia.

After Second World War, the city continued its development with many new factories, schools and housing projects being built. It was the seat of the Žilina Region from 1949–1960 and again since 1996.

Today Žilina is the third largest city in Slovakia, the third most important industrial center and the seat of a university, the Žilinská univerzita (founded in 1953). Since 1990 the historical center of the city has been largely restored and the city has built trolleybus lines.


Town Žilina

Žilina (Slovak pronunciation: [ˈʒilina]; German: Sillein, [ziˈlaɪ̯n] or [ˈzɪlaɪ̯n]; Hungarian: Zsolna; Polish: Żylina, names in other languages) is a city in north-western Slovakia, around 200 kilometres (120 mi) from the capital Bratislava, close to both the Czech and Polish borders. It is the fourth largest city of Slovakia with a population of approximately 85,000, an important industrial center, the largest city on the Váh river, and the seat of a kraj (Žilina Region) and of an okres (Žilina District). It belongs to Upper Váh region of tourism.

History of Žilina

The area around today's Žilina was inhabited in the late Stone Age (about 20,000 BC). In the 5th century Slavs started to move into the area. However, the first written reference to Žilina was in 1208 as terra de Selinan. From the second half of the 10th century until 1918, it was part of the Kingdom of Hungary.

In the middle of the 13th century terra Sylna was the property of the Cseszneky de Milvány family.[1] The city started to develop around year 1300, and according to records in 1312 it was already a town. In 1321, King Charles I made Žilina a free royal town. On 7 May 1381 King Louis I issued Privilegium pro Slavis which made the Slav inhabitants equal to the Germans by allocating half of the seats at the city council to Slavs.[2] The town was burned in 1431 by the Hussites.

During the 17th century, Žilina gained position as a center of manufacturing, trade and education and during the baroque age many monasteries and churches were built as well as the Budatín Castle. In the Revolutions of 1848, Slovak volunteers, part of the Imperial Army, won a battle near the city against Hungarian honveds and gardists.[citation needed]

The city boomed in the second half of the 19th century as new railway tracks were built: the Kassa Oderberg Railway was finished in 1872 and the railway to Bratislava (Pozsony in Hungarian) in 1883, and new factories started to spring up, such as the drapery factory Slovena (1891) and the Považie chemical works (1892).

It was one of the first municipalities to sign the Martin Declaration (30 October 1918), and until March 1919 it was the seat of the Slovak government. On 6 October 1938, shortly after the Munich Agreement, the autonomy of Slovakia within Czechoslovakia was declared in Žilina.

During World War II, Žilina was captured on 30 April 1945 by Czechoslovak and Soviet troops of the 4th Ukrainian Front, after which it again became part of Czechoslovakia.

After Second World War, the city continued its development with many new factories, schools and housing projects being built. It was the seat of the Žilina Region from 1949–1960 and again since 1996.

Today Žilina is the third largest city in Slovakia, the third most important industrial center and the seat of a university, the Žilinská univerzita (founded in 1953). Since 1990 the historical center of the city has been largely restored and the city has built trolleybus lines.



Žilina Region

The Žilina Region (Slovak: Žilinský kraj; Polish: Kraj zyliński) is one of the eight Slovak administrative regions and consists of 11 districts (okresy) and 315 municipalities, from which 18 have a town status. The region was established in 1923, however, in its present borders exists from 1996. It is more industrial region with several large towns. Žilina is region administrative center and a strong cultural environment is in Martin.

Geography

It is located in northern Slovakia and has an area of 6,804 km² and a population of 688,851 (2011). The whole area is mountainous, belonging to the Western Carpathians. Some of the mountain ranges in the region include Javorníky, the Lesser Fatra and the Greater Fatra in the west, Oravská Magura, Chočské vrchy, Low Tatras and Western Tatras in the east. Whole area belongs to the Váh river basin. Some of its left tributaries are Turiec and Rajčanka rivers and its right tributaries Belá, Orava and Kysuca. National parks on the region's territory are the Lesser, Greater Fatra, Low Tatras and Tatra; landscape protected areas are Strážovské vrchy, Kysuce and Horná Orava. The region borders Prešov Region in the east, Banská Bystrica Region in the south, Trenčín Region in the south-west and west, Czech Zlín Region and Moravian-Silesian Region in the north-west and Polish Silesian and Lesser Poland voivodeships in the north and north-east.

History

After the fall of Great Moravia in the early 9th century, the area became part of the Kingdom of Hungary in the 12th century practically to 1918. Before the break it was part of the Hungarian counties of Trenčín, Turiec, Orava and Lipto. After incorporation into Czechoslovakia, the counties continued to exist under their Slovak names of Trenčín, Turiec, Orava and Liptov, but only to 1923, when they were replaced by (grand) counties ((veľ)župy) From 1928 it was part of the administrative unit "Slovak Land". During the WWII Slovak Republic, the area was split between Trenčín and Tatra counties. Since 1928 it was part of the administrative after reincorporation into Czechoslovakia in 1945, the pre-war state was restored. In 1949-1960 there was a unit with the name Žilina Region but it was abolished in 1960 and the area became part of new Central Slovak Region, of which it was part until 1990 (except 1969-70) when it was abolished. After the independence of Slovakia in 1993, the current region was established in 1996. Since the administrative regions became autonomous in 2002, it is governed by the Žilina Self-Governing Region.

Demographics

The population density in the region is 102 inhabitants per km². The largest towns are Žilina, Martin, Liptovský Mikuláš, Ružomberok and Čadca. The level of urbanization is relatively low, with about 50% of the population living in the towns, with the Námestovo District having the lowest urbanization in the whole of Slovakia, only 15%. According to the 2001 census, there were 692,332 inhabitants in the region, almost wholly Slovaks (97.5%), with small minorities of Czechs (<1%) and Roma (<0.5%).[1]

Economy

From the stagnation in the 1990s the region now enjoys relative prosperity. Main employers are industry and tourism. The river Váh valley, which runs across the entire region, forms a strong industrial base with wood pulp and engineering factories as well as Volkswagen and Kia plants in Žilina and Martin.[2]


Slovakia

Slovakia's roots can be traced to the 9th century state of Great Moravia. Subsequently, the Slovaks became part of the Hungarian Kingdom, where they remained for the next 1,000 years. Following the formation of the dual Austro-Hungarian monarchy in 1867, language and education policies favoring the use of Hungarian (Magyarization) resulted in a strengthening of Slovak nationalism and a cultivation of cultural ties with the closely related Czechs, who were under Austrian rule. After the dissolution of the Austro-Hungarian Empire at the close of World War I, the Slovaks joined the Czechs to form Czechoslovakia. During the interwar period, Slovak nationalist leaders pushed for autonomy within Czechoslovakia, and in 1939 Slovakia became an independent state allied with Nazi Germany. Following World War II, Czechoslovakia was reconstituted and came under communist rule within Soviet-dominated Eastern Europe. In 1968, an invasion by Warsaw Pact troops ended the efforts of the country's leaders to liberalize communist rule and create "socialism with a human face," ushering in a period of repression known as "normalization." The peaceful "Velvet Revolution" swept the Communist Party from power at the end of 1989 and inaugurated a return to democratic rule and a market economy. On 1 January 1993, the country underwent a nonviolent "velvet divorce" into its two national components, Slovakia and the Czech Republic. Slovakia joined both NATO and the EU in the spring of 2004 and the euro zone on 1 January 2009.

Location: Central Europe, south of Poland

Geographic coordinates: 48 40 N, 19 30 E
 
  total: 49,035 sq km
  land: 48,105 sq km
  water: 930 sq km
  country comparison to the world: 131
 
  total: 1,611 km
  border countries (5): Austria 105 km, Czech Republic 241 km, Hungary 627 km, Poland 541 km, Ukraine 97 km
  temperate; cool summers; cold, cloudy, humid winters
 rugged mountains in the central and northern part and lowlands in the south
  lowest point: Bodrok River 94 m
  highest point: Gerlachovsky Stit 2,655 m
  agricultural land: 40.1%
  arable land 28.9%; permanent crops 0.4%; permanent pasture 10.8%
  forest: 40.2%
  other: 19.7% (2011 est.)